Čo je hypnopôrod?

V západnej spoločnosti sa dá len ťažko uniknúť kultúrne podmieneným predstavám a mýtom obklopujúcim pôrod. Väčšinu svojho života sú ženy vychovávané vo viere, že s pôrodom sa automaticky spája veľké riziko a neznesiteľná bolesť; a práve z tohto dôvodu majú mnohé dnešné ženy strach rodiť.

Tento extrémny strach spôsobuje v tele napätie, ktoré často zabraňuje ľahkému priebehu fyziologicky normálneho procesu. Výsledok? Presne to, čoho sme sa najviac obávali: dlhý, bolestivý, frustrujúci pôrod.

Naopak, keď nastávajúca mamička pristupuje k pôrodu bez obáv, je informovaná a dobre pripravená, a má vo svojom okolí plnú podporu – potom jej pôrod môže byť pozitívnou a posilňujúcou skúsenosťou.

Metóda Hypnopôrod Slovakia vám pomôže uvoľniť myseľ, aby umožnila telu fungovať tak, ako má. Pozitívne myslenie, relaxácia, dýchanie, vizualizácia a telesná príprava – to všetko vás privedie k šťastnému a príjemnému tehotenstvu, a vaša dôvera a šťastné očakávanie postupne povedú ku krásnemu a pokojnému pôrodu a vytváraniu napĺňujúceho vzťahu s vaším dieťatkom.

Keď budete privádzať svoje dieťatko na svet pomocou techniky hypnopôrodu, nebudete ani v tranze, ani v spánku. Budete pri vedomí a v dobrej nálade — úplne uvoľnená, no pritom budete mať veci pod kontrolou. Po celý čas budete v bdelom stave a budete si uvedomovať sťahy svojho tela i pohyb dieťatka. Zažijete pôrod v atmosfére pokojného uvoľnenia, bez strachu, ktorý zabraňuje svalom vášho tela fungovať prirodzene a v súlade s prírodou. V takomto utíšenom stave sa začnú vo vás uvoľňovať endorfíny, prirodzené relaxanciá vášho tela, ktoré nahradia stresové hormóny spôsobujúce zvieranie a bolesť.

 

Naučíte sa, ako dosiahnuť stav úplného uvoľnenia bez akéhokoľvek odporu, ktorý vo vás vytvára strach, a využívať svoje prirodzené inštinkty, aby vás priviedli k pokojnému, vyrovnanému a príjemnému pôrodu.

 

PREDCHODCA DNEŠNÉHO HYPNOPORODU – Britský lekár a pôrodník Dr Grantly Dick Read

 

Príbeh mladého doktora Grantly Dick-Reada:

Grantly Dick-Read pracoval na začiatku minulého storočia v Kráľovskej londýnskej nemocnici vo štvrti Whitechapel. Táto nemocnica sa nachádzala v dokoch, čo bola najchudobnejšia časť Londýna, kde si v tom čase len veľmi málo ľudí mohlo dovoliť zaplatiť za nemocnicu.

Jednej noci Dick-Reada zavolali k domácemu pôrodu. Obydlie bolo také chudobné, že cez strechu do vnútra kvapkala voda a rodina nemala peniaze ani na posteľ či prikrývku. Keď tam doktor prišiel, ponúkol žene chloroform na úľavu od bolesti, ale ona ho odmietla. Slúži mu ku cti, že úctivo odstúpil a sledoval, ako žena rodí, prirodzene a s ľahkosťou, bez akýchkoľvek liekov či bolesti. Keď porodila, spýtal sa jej, prečo odmietla lieky od bolesti – keďže sa to priečilo všetkým jeho dovtedajším skúsenostiam –, a ona mu odvetila:

„Nebolelo to. Veď ani nemalo, však, pán doktor?“

Tento jednoduchý výrok mu od tej chvíle nedal spávať a prehrával si ho v hlave ako mantru.

Dick-Read videl už mnoho žien rodiť v bolestiach, čo bolo v ostrom kontraste s prirodzeným pôrodom, ktorého bol práve svedkom, a miatlo ho, prečo to tak je. Nakoniec prišiel s teóriou, že koreňom problému je strach. Keď žena cíti strach, svaly sa viac napínajú a prirodzený proces pôrodu sa zabrzdí, takže je menej efektívny, dlhší, a tým pádom aj bolestivý.

Keď sa v ten večer vrátil do nemocnice, stretol sa so sestrou a tá mu hovorí: „Dnes večer je tu nuda, no zdá sa, že na chodbe je žena, ktorá bude čoskoro potrebovať pomoc.“ V tej chvíli si uvedomil ten obrovský kontrast medzi krásnym, prirodzeným pôrodom, na ktorom sa práve zúčastnil, a skutočnosťou, že v nemocnici sa to považovalo za nudu, pokiaľ nedošlo k nejakej lekárskej intervencii.

Dick-Read na konci svojej kariéry napísal zásadnú knihu o prirodzenom pôrode pod názvom „Pôrod bez strachu“ („Childbirth without fear“) a zásady, ktoré v nej predložil, platia dodnes. Výskumu toho, ako pôsobia hormóny počas tehotenstva ženy, sa síce počas svojej kariéry nedočkal, avšak jeho teória sa v pravý čas ukázala ako plne opodstatnená.

 

Endorfíny sú naše prirodzené lieky proti bolesti

Dr Grantly Dick-Read v tomto smere predbehol dobu o polstoročie. Aj keď to ešte nevedel pomenovať, z pozorovania zistil, že ak sú ženy pri pôrode uvoľnené a pokojné, stane sa niečo nádherné, čo im pôrod uľahčí. Telo sa naplní svojou vlastnou prirodzenou uvoľňujúcou látkou. V polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia vedci zistili, že ide o prirodzené analgetikum. Pri skúmaní pôsobenia opiátov na ľudské telo objavili, že molekuly opiátov po napojení sa na špeciálne receptory neurónov v centrálnej nervovej sústave spomaľujú frekvenciu pulzovania neurónov. Zistili, že zníženie frekvencie pulzovania neurónov má za následok zníženie pociťovania bolesti.

Tá chýbajúca prísada, ktorá tento pokles umožnila, bol pokoj a uvoľnenie. Zakrátko potom sa vedcom podarilo v mozgu a v hypofýze izolovať endorfíny, tzv. neuropeptidy, ktorých účinok je dvestonásobne silnejší ako účinok morfínu. Endorfíny navodzujú pokojný amnestický stav. Objavenie endorfínov potvrdilo Dick-Readove domnienky.

Tento amnestický stav sa na konci pôrodu prirodzene objavuje u všetkých cicavcov. Rodiaca žena vkĺzne do pokojného stavu, ponorí sa hlbšie do svojho vnútra, spojí sa so svojím bábätkom a rodiacim telom, a na všetko, čo by ju mohlo rozptyľovať, na celý svet okolo, zabudne.

 

„Keď porozumiete tomu, ako hlboko sa v našej pôrodnej kultúre a v našom vnímaní pôrodu zakorenil strach, vždy sa budete môcť rozhodnúť pre pôrod bez strachu, v láske, s vedomím, že váš pôrod bude skutočne posilňujúcim a nádherným procesom.“ (Dr G.Dick Read)

 

Na základe jeho pozorovania vznikla teória, že tam, kde nie je strach, niet ani bolesti. V roku 1920 Dick-Read napísal prácu, v ktorej odpovedal na otázku, „Čo sa stalo s pôrodmi?“. Svoju teóriu nazval „syndróm strach-napätie-bolesť“ a ponúkol vysvetlenie, že strach v tele, a hlavne v maternici, zapríčiňuje napätie, ktoré zastavuje prirodzený pôrodný proces, predlžuje pôrod a spôsobuje bolesť.

Inšpirovaná prácou Dr Grantly Dick Reada, američanka Marie Monganová v 50. rokoch minulého storočia, sa rozhodla pripraviť na svoj prvý pôrod pomocou jeho relaxačných techník dýchania a uvoľnovacích cvičení... V čase, keď rodila svoje prvé dieťa, nemocničné protokoly tej doby prikazovali, že pri pôrode musí ležať rovno na chrbte na tvrdom chirurgickom lôžku s nohami v strmeňoch, rukami priviazanými k lôžku a na tvári musí mať masku s chloroformom. Kým prišlo na svet jej tretie dieťa, požiadala o povolenie rodiť prirodzene a v prítomnosti svojho manžela, a tento prirodzený a jemný pôrod sa stal predchodcom dnešnej Monganovej metódy.

Pre prvorodičku je ťažké postaviť sa za to, čo chce, keď je v cudzom prostredí, kde je ne ňu vyvíjaný tlak, aby sa podvolila a prispôsobila pravidlám, kde má strach, že bude označená za „komplikovanú pacientku“ a obáva sa, že by snáď mohla urobiť niečo, čo by ublížilo jej dieťatku. Napriek tomu mnoho rodičiek začalo trvať na svojom, aby si vymohli prirodzený pôrod, a bolo ich dosť na to, aby to časom vyústilo do veľkých zmien v praxi.

Ľudia začali písať o fenoméne prirodzeného a domáceho pôrodu. Jednou z nich bola aj Michelle Leclaire O'Neillová, ktorej sa pripisuje autorstvo výrazu „hypnopôrod“ – prvý raz ho použila vo svojej knihe v roku 1987.

Techniky relaxačného dýchania a hlbokého uvoľnenia ako príprava na pôrod však nie sú v pôrodníctve ničím novým. Práve naopak, už sám Aristoteles písal o spojitosti mysle a tela a zdôrazňoval význam hlbokej relaxácie pri pôrode. V prípade komplikácií sa ženy uviedli do uvoľneného stavu mysle, aby sa daná komplikácia dala riešiť.

Hippokrates aj Aristoteles verili, že rodiacej žene treba preukazovať láskavosť a treba vyhovieť jej potrebám a pocitom. Presadzovali tiež myšlienku, aby mala rodiaca žena pri sebe počas pôrodu osobu alebo osoby, ktoré ju podporia a budú jej oporou.

Soranus, ďaľší učenec gréckej školy, zdôrazňoval aj význam pozorného načúvania potrebám a pocitom rodiacej ženy a presadzoval myšlienku využívania sily mysle na dosiahnutie stavu uvoľnenia, ktorý mal uľahčiť pôrod.

 

REVOLÚCIA VO VNÍMANÍ PORODU

Učebnica praktického pôrodníctva MUDr. Jiřího Trapla z roku 1949 uvádza:

‚Normálnych pôrodov je veľká väčšina, asi 93%. Pre matku i dieťa je najvhodnejší samovoľný pôrod, ukončený prirodzenými silami. Ak sledujeme mechanizmus pôrodu vo všetkých jeho detailoch, musíme obdivovať zázračnú účelnosť prírody. Umelý zásah do tohto mechanizmu môže privodiť jeho ťažkú ​​poruchu a vážne ohroziť ženu aj dieťa. Lekár smie zasiahnuť len vtedy, ak je v normálnom priebehu pôrodu nejaká prekážka alebo porucha. A zasiahne len natoľko, aby prekážku odstránil, poruchu napravil a pritom pokiaľ možno udržal normálny priebeh pôrodu v jeho koľajach. Niekedy môže príliš veľa aktivity, najmä nevhodnej a nesprávnej, matku aj plod ťažko ohroziť. Dobrý pôrodník sa musí vyznačovať trpezlivosťou, prezieravosťou a zodpovednosťou. To sú vlastnosti, ktoré sa nedajú naučiť z kníh. Ich základ je v mravnej osobnosti lekára.‘